Ubuntu

 

Začiatky Ubuntu sa datujú do septembra 2004. Ako úplný nováčik na scéne, Ubuntu zaznamenalo fantastický úspech. Mailing listy boli zaplavené obrovským záujmom tak začiatočníkov, ako aj vývojárov. Po niekoľkých rokoch nepretržitého vývoja a nezmenšujúceho sa záujmu sa Ubuntu vypracoval na moderný systém, konkurujúci akémukoľvek nie len voľne šíriteľnému, ale aj platenému systému.

 

Aké boli dôvody tohoto nečakaného úspechu? Prvý dôvod treba hľadať už v zakladateľovi. Mark Shuttleworth, charizmatický multimilionár z Juhoafrickej Republiky, bývalý vývojár Debianu a druhý vesmírny turista, založil spoločnosť Canonical na ostrove Man (medzi Írskom a Anglickom). Táto organizácia celý projekt Ubuntu financuje. Druhý dôvod je ten, že sa Ubuntu zameralo na riešenie problémov, ktoré mali podobné projekty pred ním. Vytvorila sa veľmi dobrá dokumentácia na internete (a v mnohých jazykoch) v podobe WIKI, dobre navrhnuté nástroje na nahlasovanie chýb, a hlavne sa vytvorila profesionálna pomoc pre konečných používateľov. Tretí dôvod úspechu spočíva v možnosti bezplazného zaslania média pre každého záujemcu, čo veľmi prispelo v rozširovaní distribúcie.

Pokiaľ ide o technickú stránku, Ubuntu vychádza z Debianu “Sid” (nestabilná vetva), ale niektoré dôležité balíčky, ako je GNOME, Firefox alebo OpenOffice.org, sú väčšinou v najnovšej verzii. Ubuntu má stálu dobu vydávania, určenú na každých 6 mesiacov, s občasným vydávaním LTS verzií (Long Term Support, LTS), ktoré majú podporu pre 3 roky (bežná edícia) a 5 rokov (serverová edícia). Verzie bez LTS majú podporu po dobu 18 mesiacov. Ubuntu má vlastné inštalačné LiveCD (možnosť inštalácie aj z tzv. alternate CD), jednoduchú, neagresívnú téma, asistenta migráciou nastavení z Microsoft Windows, podporu najnovších technológii, ako sú 3D efekty, jednoduchá inštalácia neslobodných ovládačov (AMD/ATI a Nvidia grafické karty, wireless zariadenia), a tiež rýchla možnosť doinštalovania neslobodných multimediálnych kodekov na požiadanie.

  • Výhody: Dopredu známy dátum vydania a dĺžka podpory; vhodné pre začiatočníkov; dostatok dokumentácie, oficiálnej aj komunitnej
  • Nevýhody: Chýba kompatibilita s Debianom
  • Správca balíkov: Advanced Package Tool (APT) s použitím DEB balíkov.
  • Oficiálne edície:UbuntuKubuntuXubuntuEdubuntuUbuntu Studio and Mythbuntu for 32-bit (i386) pre 64-bit (x86_64) procesory
  • Odporúčané alternatívy k Ubuntu:Linux Mint (vylepšené vydanie pre desktop), Ultimate Edition (desktop s množstvom softvéru), Greenie (desktop pre SR a ČR), gNewSense (len slobodný softvér)

 

Ubuntu 11.04 – prostredie Unity

Fedora

 

Aj keď Fedora bola oficiálne ohlásená až v septembri 2004, jej počiatky sa môžu datovať do roku 1995, keď dvaja linuxový nadšenci — Bob Young a Marc Ewing — vytvorili distribúciu s menom Red Hat Linux. Prvé vydanie, Red Hat Linux 1.0 “Mother’s Day”, bolo vydané v tom istom roku a dočkalo sa niekoľkých aktualizácií. V roku 1997 Red Hat predviedol svoj revolučný RPM systém balíčkov s podporou závislostí a ďalšími zlepšeniami, čo znamenalo veľký nárast popularity. Slackware, najrozšírenejšia distribúcia tej doby, prišla o svoju pozíciu v prospech Red Hat. V neskorších rokoch sa Red Hat zameral na pravidelné vydávanie nových verzií každých 6 mesiacov.

 

V roku 2003, po vydaní Red Hat 9, spoločnosť prišla s výraznými zmenami. Prenechali obchodnú známku Red Hat pre svoje komerčné produkty, a predstavili Fedora Core, Red Hatom podporovanú a komunitou udržiavanú edíciu pre linuxovú komunitu. Po vlne kritiky prijala komunita projekt Fedora Core ako “novú” distribúciu, pokračovateľa pôvodného Red Hatu. Niekoľko úspešných vydaní obnovilo pôvodnú slávu, a Fedora sa stala jeden z najobľúbenejších systémov. V tom čase sa Red Hat stal najväčšou a najúspešnejšou linuxovou spoločnosťou, s množstvom inovatívnych noviniek a tiež so zaujímavým certifikačným programom RHCD (Red Hat Certified Engineer).

Aj keď smerovanie projektu Fedora je výrazne kontrolované spoločnosťou Red Hat a berie sa ako test pre nadchádzajúce vydanie Red Hat Enterprise Linux, nie je pochýb, že Fedora je jedna z najinovatívnejších distribúcií v súčastnosti. Prispieva do vývoja Linuxového jadra (kernel), a tiež programov glibc a GCC ako súčastí nedávnej integrácie do SELinux funkcionality, Xen ukážkových technológii a iných profesionálnych funkcií, ktoré sú veľmi zaujímavé pre zákazníkov spoločnosti. Na druhej strane Fedora nie je veľmi vhodná pre ľudí, ktorí sú v Linuxe úplní začiatočníci.

  • Výhody: Prináša množstvo noviniek; výborné bezpečnostné vlastnosti; veľký počet podporovaných balíčkov; striktné dodržiavanie filozofie slobodného softvéru
  • nevýhody: Pre Fedoru je dôležitejšie doladenie vlastností pre Red Hat Enterprise Linux ako doladenie systému pre bežných používateľov Inštalácia softvéru
  • Správca balíčkov: YUM grafické a textové ovládacie centrum, použitie RPM balíčkov
  • Oficiálne edície:Fedora pre 32-bit (i386), 64-bit (x86_64) a PowerPC (ppc) procesory; Red Hat Enterprise Linux pre i386, IA64, PowerPC, s390x a x86_64 architektúry; taktiež LiveCD vydania s GNOME alebo KDE
  • Odporúčané alternatívy zakladajúce na Fedore:BLAG Linux And GNU (desktop, slobodný softvér), Berry Linux (live CD), Yellow Dog Linux (Apple’s PowerPC)
  • Odporúčané alternatívy zakladajúce na Red Hat:CentOSScientific LinuxStartCom Enterprise Linux

 

Fedora 15 – prostredie GNOME

openSUSE

 

Ak by sme sa chceli pozrieť na začiatky openSUSE, museli by sme sa presunúť až do roku 1992. Štvorica linuxových nadšencov — Roland Dyroff, Thomas Fehr, Hubert Mantel a Burchard Steinbild — začala pracovať na projekte SuSE (Software und System Entwicklung) Linux. V začiatkoch predávali vtedy populárnu distribúciu Slackware na disketách, ale netrvalo dlho a vznikla samostatná distribúcia. Verzia 4.2 vyšla v máji 1996. V nasledovných rokoch vývojari pridali do nového systému balíčkovací systém RPM z distribúcie Red Hat a vytvorili YaST – plnohodnotné a ľahko použiteľné ovládacie centrum. Časté vydávanie, výborná tlačená dokumentácia a dobrá dostupnosť na internete i v obchodoch v Európe a Severnej Amerike prispeli k rozšíreniu po celom svete a stále vúčšej popularite.

 

SuSE Linux prevzala spoločnosť Novell na konci roku 2003. Po krátkom čase prišli veľké zmeny vo vývoji, licencovaní a tiež prístupnosti – YaST bol uvoľnený pod General Public License (GNU GPL), ISO obrazy boli uverejnené na rôznych serveroch pre voľné stiahnutie, a čo je najdôležitejšie, komunita používateľov dostala možnosť podielať sa na ďalšom vývoji distribúcie. V októbri roku 2005 vzniklo openSUSE, bezplatný a otvorený systém pre každého. Prvá verzia niesla označenie 10.0. Kód openSUSE sa tiež použil ako základ pre SUSE Linux Enterprise Desktop a SUSE Linux Enterprise Server, komerčné produkty vytvárané spoločnosťou Novell.

V súčastnosti má openSUSE množstvo spokojných zákazníkov. Je to systém chválený používateľmi, tvorcami prostredí (KDE a GNOME), má výborné ovládacie centrum (YaST) a záujmemcovia o krabicovú verziu dostávajú tiež veľmi kvalitnú tlačenú dokumentáciu. Na druhej strane, dohoda medzi Novellom a Microsoftom odrádza vysoký počet používateľov od openSUSE a núti ich prejsť na inú distribúciu. Aj keď dohoda s Microsoftom neškodí používateľom, zostáva tŕňom v inak veľmi obľúbenej spoločnosti.

  • Výhody: Výborné ovládacie centrum, výborná tlačená aj na internete dostupná dokumentácia, veľký repozitár prídavných programov
  • nevýhody: Dohoda so spoločnosťou Microsoft v roku 2006; grafické spracovanie je robustné, niekedy neprehľadné a pomalé
  • Správca balíčkov: Grafická aj terminálová verzia YaSTu, používajú sa RPM balíčky.
  • Oficiálne edície:openSUSE pre 32-bit (i386), 64-bit (x86_64) a PowerPC (ppc) procesory (taktiež inštalačné LiveCD); SUSE Linux Enterprise Desktop/Server pre i586, IA64, PowerPC, s390, s390x a x86_64 architektúry

 

openSUSE 11.4 – prostredie KDE

Debian GNU/Linux

 

Debian GNU/Linux vznikol v roku 1993. Jeho zakladateľ, Ian Murdock, počítal s vytvorením kompletne nekomerčného projektu, ktorý by vyvíjali stovky dobrovoľných vývojárov v ich voľnom čase. Počet skeptikov však ďaleko prekračoval počet optimistov a predpokladal sa rozklad a kolaps celého systému. Realita ale bola celkom iná. Debian nielenže prežil, ale aj prosperoval, a o menej ako desať rokov sa stal najväčšou linuxovou distribúciou a pravdepodobne aj najväčším komunitným softvérom, aký bol kedy vytvorený!

 

Úspech Debian GNU/Linux sa dá vykresliť pomocou nasledovných čísel: Je vyvíjaný viac ako 1000 dobrovoľnými vývojármi, softvérové repozitáre (zdroje softvéru) majú viac ako 20 000 balíčkov (kompilovaných pre 11 odlišných počítačových architektúr), a taktiež je Debian natoľko populárny, že sa na ňom zakladá nie menej ako 120 distribúcií a live CD. Tieto čísla sa nedajú porovnať so žiadnym iným operačným systémom založeným na Linuxe. Aktuálny vývoj Debianu má 3 hlavné vetvy (ak sa berie aj experimentálna vetva, tak až 4), zoradené podľa stupňa stability. “Unstable” (známe tiež ako “Sid”), “Testing” a “Stable”. Táto progresívna integrácia a stabilizácia balíčkov a vlastností, spolu s dobre pripraveným systémom nahlasovania chýb, získala Debianu výbornú reputáciu. Dnes je Debian známy ako takmer bezchybná a výborne otestovaná distribúcia.

Samozrejme, taký dlhý a komplexný vývoj má tiež smutné stránky: Stabilná vetva vývoja Debianu nie je pravidelne aktualizovaná a veľmi rýchlo zastaráva, špeciálne keď je stabilná verzia uvoľnená každých 12 až 36 mesiacov. Používatelia, ktorí preferujú najnovšie balíčky a technológie, sú nútení používať viac chybové vetvy Testing a Unstable. Veľmi ľudová štruktúra Debianu má veľmi sporné rozhodnutia na ďalší vývoj, pričom sa vytvára niečo ako tichá vojna medzi vývojármi. To vedie ku stagnácii a odporu proti robeniu ráznych rozhodnutí, ktoré môžu posunúť projekt ďalej dopredu.

  • Výhody: Veľmi stabilný systém; výborná kontrola kvality; viac ako 20 000 balíčkov v repozitári; podporuje viac architektúr ako akákoľvek iná distribúcia Linuxu
  • nevýhody: Konzervatívne – kvôli podpore množstva architektúr nie je možné používať vždy ten najnovší softvér; pomalé vydávanie nových verzií, odstup je až do 3 rokov
  • Správca balíčkov: Advanced Package Tool (APT) s použitím DEB balíčkov
  • Oficiálne edície: Inštalačné CD/DVD a tiež LiveCD pre 11 architektúr, vrátane 32 a 64 bitových procesorov od spoločností Intel, AMD a mnohých ďalších
  • Odporúčané alternatívy založené na Debiane:MEPIS LinuxUbuntuaptosidDamn Small Linux (50MB CD), KNOPPIX (live CD), Dreamlinux (desktop), Elive (desktop s prostredím Enlightenment), Xandros (komerčné), 64 Studio(multimédiá))

 

Debian GNU/Linux 6.0 – prostredie GNOME

Mandriva Linux

 

Mandriva Linux bola založená Gaëlom Duvalom v júli 1998 pod menom Mandrake Linux. Najskôr to bola prerobená verzia Red Hat Linuxu s viac uživateľsky príjemným prostredím KDE, ale postupne boli vydávané ďalšie uživateľsky jednoduché novinky, ako napríklad nový inštalátor, vylepšené rozpoznanie hardvéru, a taktiež jednoduchý nástroj na rozdelenie disku. Ako výsledok týchto zmien sa Mandrake Linux dostal na výslnie. Po nahromadení sporného kapitálu a obrátením sa na komerčnú sféru sa zisk novozaloženej spoločnosti MandrakeSoft pohyboval medzi bankrotom (začiatok roku 2003) a obrovským úspechom v roku 2005. Neskôr, po zjednotení s brazílskou Connectivou, sa premenovala distribúcia na súčasný názov Mandriva.

 

Mandriva Linux je prispôsobený na použitie na bežných počítačoch. Tento Linux je milovaný pre jeho vlastnosti, ako napríklad nové verzie softvéru, výborné ovládacie centrum (DrakConf), výborne vypracovaná 64 bitová edícia, a tiež výborná medzinárodná podpora. Mandriva mala otvorený vývojový model skôr ako akákoľvek iná distribúcia, s častým vydávaním betaverzií na testovanie, a tiež častými vydaniami nových stabilných verzii. V posledných rokoch sa vývoj presunul tiež na inštalačné live CD, a tiež sa začalo s distribúciou Mandriva Flash – kompletným Mandriva Linuxom, spustiteľným z USB kľúča. Zaujímavá je tiež prvá oficiálna podpora a prispôsobenie pre netbooky, ako napríklad Asus EEE.

Napriek technickej kvalite Mandriva Linux v posledných rokoch stráca svoj elán. Je to z časti spôsobené inými distribúciami určenými pre bežných používateľov, ale tiež niektorými spornými rozhodnutiami, ktoré spôsobili akúsi nechuť zákazníkov používať práve Mandrivu. Aktivita Mandrivy na internete je zoskupením rôznych odlišných internetových stránok, kým jej “Mandriva Club”, originálne navrhnutý na pridávanie ďalšej kvality pre platiacich zákazníkov, získava veľmi zmiešané názory. Aj keď spoločnosť musí čeliť veľkej kritike, pokračuje vo vývoji a v namáhavej bitke o zákazníkov z radov užívateľov iných distribúcií. Dáva možnosť vyskúšať (a kúpiť) jej produkty.

  • Výhody: Vhodná pre začiatočníkov, hlavne komerčné verzie; výborné ovládacie centrum; výborná okamžitá jazyková podpora; inštalačné live CD
  • nevýhody: Znižovanie popularity pre komerčný základ a nepopulárne rozhodnutia v minulosti, zmenšujúca sa komunita
  • Správca balíčkov: URPMI s aplikáciou Rpmdrake (grafická nadstavba pre URPMI), používa RPM balíčky; “SMART” je pridaný ako alternatívna metóda
  • Oficiálne edície: Voľne stiahnuteľná verzia Free a One, obidvoje pre 32 aj 64 bitové počítače; komerčné verzie Mandriva Discovery, PowerPack a PowerPack Plus pre 32-bit (i386) a 64-bit (x86_64) počítačivé architektúry; taktiež “Corporate” verzia pre bežné počítače, servery a firewally, všetko s predĺženou podporou

 

Mandriva Linux 2010.2 – prostredie KDE

Linux Mint

 

Linux Mint, populárna distribúcia zakladajúca na Ubuntu, vznikla v roku 2006 z iniciatívy Clementa Lefebvre, IT špecialistu s francúzskym pôvodom, pracujúcom v Írsku. Pôvodne správca internetovej stránky, poskytujúcej pomoc a rady pre začínajúcich používateľov, uvidel potenciál pre vznik úplne novej linuxovej distribúcie, ktorá bude kombinovať stabilný základ s množstvom vylepšení hlavne v používateľskom rozhraní. Vďaka veľmi dobrej spätnej väzbe a presadzovaniu dobre pochopiteľných funkcií sa Linux Mint vypracoval na niečo, čo je v komunite zafixované ako “vylepšené Ubuntu”.

 

Linux Mint však nie je len Ubuntu s vylepšenou témou a lepším výberom programov. Už od začiatku vývojový tým pridával rôzne “mint” nástroje pre zlepšenie použiteľnosti; medzi známejšie patrí mintDesktop – nástroj na detailné nastavenie prostredia, mintMenu – nové, esteticky pekné a veľmi praktické menu, mintInstall – jednoduchý správca programov, a mintUpdate – nástroj na aktualizáciu systému. Toto je len niekoľko z množstva vyvinutého softvéru. Projekt vyvíja vlastnú grafickú tému a kombinuje úplne slobodný softvér s neslobodnými ovládačmi, ktoré vo väčšine veľkých distribúcií chýbajú z licenčných dôvodov. Sila distribúcie však nepochádza len od vývojového týmu, ale taktiež od veľmi silnej a rastúcej komunity, ktorá sa silne podiela tak na vývoji, ako tiež na testovaní a poskytovaní pomoci novým používateľom.

Linux Mint je voľne dostupný pre stiahnutie zadarmo, financie získava z reklamy a profesionálnej podpory. Nie je tu list pripravovaných vlastností ani zafixovaný dátum vydania novej verzie, no tá vychádza pravidelne niekoľko týždňov po vydaní Ubuntu. Okrem hlavnej edície, ktorá ponúka prostredie GNOME, vývojári Mintu spolu s komunitou vytvárajú ďalšie verzie s prostrediami KDE, Xfce a Fluxbox. Tieto vydania vychádzajú neskôr ako hlavná verzia, a môžu v nich chýbať niektoré “mintové” nástroje a vlastnosti oproti hlavnej verzii. Linux Mint sa nedrží princípov slobodného softvéru a nepodáva správy o bezpečnostných hrozbách.

  • Výhody: Výborná kolekcia “mintových” nástrojov, stovky vylepšení používateľského prostredia, prítomnosť neslobodného softvéru, dobrá spolupráca s komunitou.
  • nevýhody: Komunitné vydania vychádzajú neskôr a môžu chýbať niektoré funkcie
  • Správca balíčkov: APT v programe mintInstall s použitím DEB balíkov (kompatibilné s Ubuntu repozitármi)
  • Oficiálne edície: Hlavné vydanie (s GNOME) pre 32-bit a 64-bit počítače, niekoľko komunitných vydaní (KDE, XFCE, Fluxbox) pre 32 bitové počítače
  • Možné alternatívy:UbuntuSimplyMEPIS

 

Linux Mint 11 – prostredie GNOME

PCLinuxOS

 

PCLinuxOS bol ohlásený v roku 2003 Billom Reynoldsom, v komunite známym prezývkou “Texstar”. Texstar bol už vtedy uznávaným vývojárom v komunite Mandrake Linuxu, ktorý pripravoval najnovšie RPM balíčky pre túto distribúciu a poskytoval ich bezplatne na stiahnutie. V roku 2003 sa rozhodol vytvoriť vlastnú distribúciu, samozrejme založenú na Mandrake Linuxe, ale s niekoľkými značnými vylepšeniami. Aké mal ciele? Snažil sa vytvoriť distribúciu vhodnú pre začiatočníkov, okamžitú podporu aj pre neslobodné moduly do jadra, pluginy pre internetové prehliadače (predvolene je Mozilla Firefox), a tiež kodeky na prehrávanie hudby a filmov. Vytvoril plnofunkčné live CD, ktoré sa dá cez veľmi jednoduchý inštalátor nainštalovať na pevný disk počítača.

 

O niekoľko rokov a niekoľko vydaní sa PCLinuxOS rapídne priblížil ku svojmu cieľu. Pre lepšiu použiteľnosť projekt ponúka okamžitú podporu pre množstvo technológii, ktoré si od nového systému želajú ľudia prechádzajúci z Windows na Linux. Pokiaľ ide o softvér, PCLinuxOS je distribúcia založená na KDE, s upravenou verziou 3.x tohoto rozhrania. Zväčšujúce sa repozitáre obsahujú iných správcov plochy pre bežnú prácu. Ako správcu systémových nastavení používa upravenú verziu Mandriva Control center (ovládacie centrum z Mandriva Linuxu), ale na inštaláciu nového softvéru sa zvolila metóda APT a grafický program Synaptic.

Pri pohľade z druhej strany PCLinuxOS ignoruje akékoľvek plánovanie dopredu. Aj keď je čoraz väčšia komunita jeho používateľov, väčšinu vecí robí sám Texstar, ktorý ostáva konzervatívny pri testovaní nového vydania. Výsledkom je fakt, že pripravovanie novej verzie je veľmi dlhé a nová verzia nie je vydaná do odstránenia všetkých chýb. Momentálne sa neplánuje príprava 64 bitovej verzie PCLinuxOS.

  • Výhody: Okamžite prístupné ovládače grafických kariet, taktiež pluginy do prehliadača a multimediálne kodeky; rýchle spúšťanie;
  • nevýhody: Chýba 64-bit verzia; okamžitá podpora len jedného jazyka (Angličtina); chýba efektívne plánovanie nových verzii
  • Správca balíčkov: Advanced Package Tool (APT) s použitím RPM balíkov
  • Oficiálne edície: MiniMe, Junior a BigDaddy edície pre 32-bit (i586) procesorové architektúry
  • Odporúčané alternatívy PCLinuxOS:SAM Linux DesktopGranular Linux

 

PCLinuxOS 2010.12

Slackware Linux

 

Slackware Linux, založený Patrickom Volkedingom v roku 1992, je najstaršou stále vyvíjanou Linuxovou distribúciou. Postavený na SLS projekte, ktorý je už ukončený, Slackware 1.0 bol na 24 disketách a používal jadro vo verzii 0.99pl11-alpha. Veľmi rýchlo sa stal najpopulárnejšiou Linuxovou distribúciou, ktorá mala až 80% trhu v roku 1995. Popularita však začala klesať veľmi rýchlo s nástupom jednoduchších a pre začiatočníkov prístupnejších distribúcií. Slackware však stále existuje a poskytuje vhodný systém pre technicky založených systémových administrátorov a pokročilých používateľov.

 

Slackware Linux je výrazne technickou a čistou distribúciou, s veľmi limitovaným počtom vlastných aplikácii. Používa jednoduchý a nenáročný textový inštalátor a tiež primitívny manažér softvéru, ktorý neberie do úvahy závislosti. Výsledkom je vyhlásenie za najčistejšiu a najmenej chybovú distribúciu súčastnosti. Málo softvéru typického pre Slackware taktiež znamená malú pravdepodobnosť nájdenia nejakých chýb. Kompletná konfigurácia sa vykonáva editáciou textových súborov. Hovorí sa, že ak sa naučíte používať Red Hat, tak budete vedieť používať Red Hat. Ak sa naučíte používať Slackware, budete vedieť používať Linux. Je to pravda, keď sa iné distribúcie snažia vytvoriť dobre nastavený systém pre potreby menej technicky založených používateľov Linuxu.

Kým filozofia jednoduchosti má svojich priaznivcov, faktom ostáva, že Slackware sa stáva často “základným systémom”, na ktorom sa zakladajú iné distribúcie. Jediným rozdielom je svet serverov, kde Slackware zostáva populárnou distribúciou, napriek tomu, že mu chýba kvalitný spôsob aktualizácie distribúcie. Neprítomnosť ani dôležitých bezpečnostných opráv podporuje zvyšujúci sa nezáujem o túto distribúciu. Slackware Linux je konzervatívny, čo sa prejavuje napríklad použitím starších základných komponentov a znamená to tiež potrebu veľkého množstva času na poinštalačné doladenie, aby sa Slackware trochu dotiahol na moderný systém.

  • Výhody: Veľmi stabilné; čisté a bez chýb; silne obhajuje princípy UNIXu
  • nevýhody: Veľmi málo oficiálne podporovaných aplikácii; konzervatívny výber balíčkov; problémové aktualizácie
  • Správca balíčkov: “pkgtools” s použitím TXZ balíčkov
  • Oficiálne edície: Inštalačné CD a DVD pre 32-bit (i486) a 64-bit (x86_64) počítače
  • Odporúčané alternatívy ku Slackware:Zenwalk Linux (desktop), VectorLinux (desktop), Salix OS (desktop, live CD), Bluewhite64 Linux (64-bit)
  • Ďalšie distribúcie s podobnou filozofiou:Arch LinuxFrugalware Linux

 

Slackware Linux 13.37 s prostredím KDE 4

Gentoo Linux

 

Základy Gentoo Linuxu boli predstavené okolo roku 2000 Danielom Robbinsom, pôvodne vývojárom Stampede Linuxu a FreeBSD. Bol to práve jeho nápad pretvoriť tzv. “porty” a niektoré ďalšie funkcie FreeBSD pre potreby vznikajúcej Linuxovej distribúcie Gentoo. Myšlienkou tejto distribúcie bolo umožniť používateľom kompilovať si svoje vlastné jadro a vlastné balíčky priamo zo zdrojových kódov, priamo na ich vlastných počítačoch. Dá sa tak dosiahnuť dobre nastavený, rýchly, a hlavne aktuálny systém. Odkedy bol Gentoo Linux uvoľnený vo verzii 1.0 v marci 2002, možnosti inštalácie sa považovali za podstatne lepšie, ako možnosti iných distribúcií, špeciálne tých, ktoré využívali RPM balíčky, ktoré boli v tej dobe veľmi populárne.

 

Gentoo Linux bol vyvinutý pre pokročilých používateľov. Inštalácia bola pôvodne nekonečná, trvala hodiny a aj celé dni, kým sa v textovom režime poskladala kompletná Linuxová dsitribúcia. Zmena prišla v roku 2006, keď bol projekt zjednodušený a vzniklo live CD (GNOME) s Gentoo Linuxom, poskytujúce grafickú inštaláciu. Okrem nových verzií programov ponúka Gentoo výbornú bezpečnosť, konfiguráciu, a podporu veľa architektúr. Taktiež možnosť aktualizácie na novšiu verziu Gentoo Linuxu bez preinštalovania systému. Dokumentácia je perfektná – dokonca je opakovane nazývaná ako najlepšia dokumentácia, aká bola kedy pre Linuxovú distribúciu vytvorená.

V posledných rokoch Gentoo Linux stratil veľa z pôvodnej slávy. Niektorí používatelia sa zhodli na tom, že dlhé kompilovanie softvéru prináša len veľmi malý nárast rýchlosti a optimalizácie. Od odstúpenia zakladateľa Gentoo Linuxu a hlavného vývojára z projektu v roku 2004 sa novozaložená spoločnosť Gentoo Foundation ocitla v sporoch o ďalšom vedení distribúcie. Nastúpili časté konflikty medzi vývojármi, ktoré znamenali odchod niekoľkých špičkových odborníkov z distribúcie. Ešte sa uvidí, či je Gentoo schopné znovu získať svoju inovatívnu kvalitu, akú malo v minulosti, alebo či bude naďalej upadať a rozbije sa na niekoľko malých osobných projektov s odlišným smerovaním.

  • Výhody: Výborná správa softvéru, obrovské možnosti nastavovania a upravovania systému, výborná dokumentácia na internete
  • nevýhody: Niekedy nestabilné a nedoladené, časté nezhody medzi vývojármi vo vývoji a ďalšom smerovaní distribúcie
  • Správca balíčkov: “Portage” s použitím zdrojových (SRC) balíčkov
  • Oficiálne edície: Minimálne inštalačné CD (s XFCE) pre Alpha, AMD64, HPPA, IA64, MIPS, PPC, SPARC a x86 procesory; taktiež postupné kroky pre manuálnu inštaláciu z príkazového riadka
  • Odporúčané alternatívy ku Gentoo:SabayonLinux (desktop, live CD/DVD), Ututo (desktop, len slobodný softvér)
  • Ďalšie “zdrojové” distribúcie:Lunar LinuxSource Mage GNU/LinuxSorcererLinux From Scratch

 

Gentoo Linux 11.0 s prostredím KDE

CentOS

 

Koncom roku 2003 vznikol projekt CentOS. Komunitná projekt s cieľom použiť zdrojové kódy Red Hat Enterprise Linux (RHEL) a vytvoriť z nich novú distribúciu, ktorá bude mať bezpečnostné aktualizácie na všetky balíky. Otvorenejšie povedané, CentOS je klon RHEL. Jediný rozdiel je v zmene grafických súčastí, ako sú napríklad logá. Úzke prepojenie medzi CentOSom a Red Hat však nie je na stránke projektu veľmi viditeľné; Veľká časť vývojárov CentOSu je zároveň vývojárom Red Hatu.

 

CentOS je často považovaný za spoľahlivú serverovú distribúciu. Používa rovnaký výber programov ako RHEL, vrátane jadra a základných nástrojov. Napriek tomu, že je to projekt podporovaný len dobrovoľníkmi, zasluhuje si CentOS rešpekt u technicky skúsenejších používateľov, ako výborná náhrada za komerčné produkty, ktoré sú hlavne pre menšie projekty pridrahé. CentOS je taktiež vítaným pomocníkom tam, kde sa stabilita a spoľahlivosť stavia vysoko nad najnovšie softvérové balíčky. Rovnako aj RHEL, aj CentOS má dĺžku podpory až 5 rokov.

Napriek svojim výhodám, CentOS pravdepodobne nebude najlepšie riešenie do každého nasadenia. Používatelia, preferujúci distribúciu s najnovšími verziami populárnych programov a technológií si neprídu na svoje. Hlavné verzie CentOSu, ktoré nasledujú postupnosť verzií RHEL, sa vydávajú s veľkými časovými odstupmi (2-3 roky), kým miniritné vydania (napríklad 5.1) sa vydávajú každých 6-9 mesiacov. Minoritné verzie obvykle nedodávajú nové funkcie, zlepšujú len podporu novšieho hardvéru a ostraňujú niektoré chyby. Iba časť balíkov sa aktualizuje. Linuxový kernel, základné programy a tiež množstvo ďalšieho softvéru sa nemení, no niekedy sa objaví nová verzia dôležitého programu (ako Firefox alebo OpenOffice.org) v experimentálnej vetve. Ako vedľajší projekt vytvárajú vývojári CentOSu repozitár s aktualizovanými balíčkami. Tento repozitár však nie je predvolene povolený, aby sa nenarušila úplná stabilita systému.

  • Výhody: Veľmi dobre otestované, stabilné a vyladené; bezplatné na stiahnutie a používanie; prináša bezpečnostné aktualizácie po dobu piatich rokov; plánované majoritné a minoritné vydania
  • nevýhody: Neobsahuje najnovšie balíčky, v čase vydania je už väčšina softvéru v porovnaní s ostatnými distribúciami zastaralá
  • Správca balíčkov: grafický a terminálový YUM s RPM balíčkami
  • Oficiálne edície: Inštalačné DVD a CD média (s GNOME) pre i386 a x86_64 procesory; staršie verzie (3.x a 4.x) taktiež pre Alpha, IA64 a IBM z-series (s390, s390x) procesory.
  • Alternatívy k CentOS:Scientific Linux, SME ServerStartCom Enterprise Linux, Fermi Linux, Rocks Cluster Distribution, Oracle Enterprise Linux

 

CentOS 5.6 – prostredie GNOME

FreeBSD

 

FreeBSD, priamy následník AT&T UNIXu, má dlhú históriu datovanú až do roku 1993. Na rozdiel od Linuxových distribúcií, ktoré sa dajú označiť ako linuxové jadro a tisícky aplikácii, FreeBSD je postavené na BSD jadre a aplikácie nazývané “userland”. FreeBSD dokáže fungovať aj bez extra aplikácii. Tento rozdiel sa stratí po nainštalovaní na bežný počítač. Tak ako v linuxových distribúciách, veľa programov sa dá jednoducho doinštalovať, pričom (väčšinou) open-source aplikácie sú prítomné ako rozšírenie FreeBSD základu, aj keď väčšinou je výrobcom týchto aplikácii niekto z tretej strany a nie sú priamo súčasťou FreeBSD.

 

FreeBSD si vybudovalo reputáciu ako rýchly, výkonný a extrémne stabilný operačný systém, špeciálne vhodný pre internetové servery a podobné úlohy. Veľa veľkých internetových vyhľadávačov a organizácii s dôležitou počítačovou infraštruktúrou vsadilo práve na prednosti FreeBSD, a používajú tento systém už niekoľko rokov.V porovnaní s Linuxom je FreeBSD distribuované pod voľnejšiou BSD licenciou, ktorá umožňuje používanie a modifikovanie neslobodného softvéru pre akýkoľvek dôvod. Operačný systém Mac OS X je známy okrem efektov a stability aj tým, že je odvodený od BSD. Popri základe operačného systému projekt poskytuje viac ako 15 000 softvérových aplikácii v podobe binárnych súborov a zdrojových kódov, ktoré sa dajú jednoducho nainštalovať nad základ FreeBSD. Aj keď sa FreeBSD dá nainštalovať na bežný počítač, nemôže sa veľmi porovnávať s populárnymi linuxovými distribúciami v tejto oblasti. Textový inštalátor ponúka slabšiu detekciu nového hardvéru, čím núti bežných používateľov robiť veľa nastavovania ručne v poinštalačných nastaveniach. Pokiaľ ide o nových hardvér, FreeBSD reaguje na novinky pomalšie ako Linux, hlavne v oblasti podpory príslušenstva pre notebooky ako napríklad WiFi karty alebo webkamery. Používatelia, ktorí chcú využívať silu a stabilitu FreeBSD na bežných počítačoch, dávajú prednosť desktopovým BSD založeným na FreeBSD pred samotným FreeBSD.

  • Výhody: Rýchle a stabilné; viac ako 15 000 aplikácii v tzv. “ports” pre inštaláciu; veľmi dobrá dokumentácia
  • nevýhody: Býva pozadu oproti Linuxu v podpore exotického hardvéru; limitovaná použiteľnosť komerčných aplikácii; chýbajú grafické konfiguračné nástroje
  • Správca balíčkov: Kompletná textová správa softvéru s použitím binárok alebo zdrojových portov (TBZ)
  • Oficiálne edície: Inštalačné CD pre procesory Alpha, AMD64, i386, IA64, PC98 a SPARC64
  • Akternatívy k FreeBSD:PC-BSD (desktop), DesktopBSD (desktop), FreeSBIE (live CD)
  • Ďalšie BSD systémy:OpenBSDNetBSDDragonFly BSDMidnightBSD

 

FreeBSD 8.2 – prostredie KDE